Bazilika sv. Mikuláša
Výraznou pamiatkou mesta Trnava je Bazilika svätého Mikuláša. Nazýva sa niekedy aj ako Dóm svätého Mikuláša alebo Hrubý kostol. Opticky stojí na najvyššom bode mesta, na mieste niekdajšieho stredovekého trhoviska. Vďaka milostivému obrazu Panny Márie Trnavskej sa stala významným pútnickým miestom.
História
Už v 11. storočí na mieste dnešného chrámu stál románsky kostol. Ale keďže sa Trnava rozrastala, tak v roku 1380 sa mesto rozhodlo pristúpiť k výstavbe nového kostola, ktorý bol postavený v gotickom štýle. Stavba bola dokončená v roku 1421. Pôvodne bol kostol sv. Mikuláša trojloďový s hlavnou loďou a dvomi vedľajšími loďami. Neskôr v rokoch 1618 - 1630 bol rozšírený o bočné barokové kaplnky. Kaplnka Panny Márie Trnavskej bola vybudovaná v rokoch 1739 - 1741.
Trnava sa stala v 16. storočí významným mestom, pretože sa sem v roku 1543 presťahovala Ostrihomská kapitula s arcibiskupom. Bolo to v čase, keď Turci napadli Uhorsko a Trnava a náš kostol sa stali až do roku 1820 centrom náboženského života v Uhorsku. V chráme sv. Mikuláša sa konali rôzne cirkevné snemy a arcibiskupi, ktorí tu pôsobili sú pochovaní pod kostolom. Ich náhrobné kamene sa nachádzajú v bočným kaplnkách.
Architektúra
Z pohľadu architektúry treba spomenúť niekoľko prvkov. Hlavné priečelie kostola je dvojvežové. Kostol má dĺžku 60 m, šírku 31 m, výška hlavnej lode je 18 m. V predsieni kostola sa zachovali pôvodné gotické nástenné maľby z konca 15. storočia. Nástenné maľby v hlavnej lodi sú novšie a pochádzajú zo začiatku 20. storočia. Hlavný oltár pochádza z roku 1814. Nad ním sú vitráže s rôznymi motívmi. Steny svätyne sú obložené drevom a dekorované klasicistickými vázami, vedľa ktorých sú busty svätcov. Najstarší oltár Všetkých svätých je v pravej (južnej) bočnej lodi a je z roku 1635.
Veže
Kostol mal pôvodne iba jednu vežu. Pri rozsiahlych opravách v rokoch 1562 - 1567 nastala zmena a kostol mal odvtedy dve veže. V tom čase bola severná veža o tretinu nižšia. Po veľkom požiari ju v roku 1676 zvýšili do rovnakej výšky južnej veže. Momentálne sa v južnej veži nachádzajú tri zvony: sv. Štefana, sv. Mikuláša a sv. Barbory. Na vrchole veží sú 2 kohúty, ktorých pôvod sa viaže k osobe mestského kapitána Pavla Holého, ktorý mal kohúta práve vo svojom erbe.
Organy
V chráme sa nachádzajú 2 organy. Ten menší, ktorý je umiestnený na rozhraní svätyne a hlavnej lode je najstarším organom v Trnave a pochádza z roku 1783. Je dielom známeho staviteľa organov Valentina Arnolda. Na chóre sa nachádza veľký Riegerov organ, ktorý do kostola nainštalovali na začiatku 20. storočia. Dlhé roky na ňom hrával aj známy trnavský skladateľ Mikuláš Schneider - Trnavský.
Kaplnky
V kostole máme tiež viacero kaplniek. Pri vstupe sú dve podvežové kaplnky, a to Kaplnka sv. Michala archanjela pod severnou vežou a Kaplnka Božského Srdca Ježišovho pod južnou vežou. Na severnej strane hlavnej lode sa nachádzajú 4 kaplnky (Svätého kríža, svätého Jána Nepomuckého, Panny Márie Trnavskej, sv. Alžbety). Na južnej strane sú to 3 kaplnky (sv. Jána Krstiteľa, Božieho tela, sv. Doroty).
Súčasnosť
V roku 2008 bol kostol vyhlásený za Mariánske pútnické miesto Trnavskej arcidiecézy. Následne 24. októbra toho istého roku mu bol pápežom Benediktom XVI. udelený titul basilika minor. Z južnej strany kostola bol v roku 2010 sprístupnený najväčší archeologický objav posledných rokov - románsky karner z 11. storočia.