Tu sú niektoré významné roky spojené s týmto zázračným obrazom:

 

Rok 1585

Obraz Panny Márie Trnavskej bol namaľovaný podľa milostivého obrazu, ktorý sa nachádza v kostole sv.Alexeja a Bonifáca v Ríme. Už v tom čase prichádzali do Ríma na štúdiá seminaristi i z našich krajov. Jeden z týchto bohoslovcov - predpokladá sa, že František Forgáč - dal odmaľovať tento rímsky milostivý obraz. Odmaľovaný obraz dal po návrate zo štúdií v roku 1585 do Dómu sv. Mikuláša. František Forgáč sa stal neskôr ostrihomským arcibiskupom a kardinálom v Trnave.

Veriaci teda mali od roku 1585 v našom kostole mariánsky obraz, ktorí si mnohí cenili. Tento obraz Panny Márie Trnavskej bol namaľovaný na dreve veľkosti 89,6 x 71 cm. Autora obrazu nepoznáme.  Ušľachtilá a milá tvár Panny Márie je v závoji, okolo hlavy má svätožiaru. Ľavú ruku má na srdci, pravá ruka je pozdvihnutá a obrátená dlaňou von.

 

Rok 1663

V polovici 17.storočia Uhorsko ohrozovali Turci s cieľom dobyť kresťanskú Európu. Ľudia v tom čase mali oprávnené obavy. Od 5.júla 1663, po vybudovaní mosta cez Dunaj pri Štúrove, Turci napredovali ešte rýchlejšie. Hoci Trnava mala pevné mestské hradby, mnohí ľudia opúšťali mesto. Predpokladal sa turecký postup smerom na Nitru, Trnavu a Komárno.

V spomínanom čase, v júli 1663 sa v Trnave stala mimoriadna a ľudsky nevysvetliteľná udalosť. Na obraze Panny Márie v Dóme sv. Mikuláša sa objavili krvavé slzy. Matka Božia nielen varovala, ale aj ochránila naše mesto. Turci drancovali v okolí Trnavy, napadli Nitru, Hlohovec, Kláštor sv. Kataríny pri Dechticiach, zabiehali do Modry, či Pezinka. Trnavu však nenapadli a ostala ušetrená od nájazdov Turkov.

Kanonik Juraj Mártonfi vo vydanej knižočke z roku 1709 spomína: „Dozvedel som sa od starších obyvateľov mesta o nepretržitej tradícii, ktorá hovorí, že pred onou hroznou porážkou, ktorú kresťania utrpeli od Turkov pri Štúrove v roku 1663, tento obraz sa potil krvou a na tých miestach, kde tento krvavý pot vychádzal, ešte doteraz možno vidieť stopy po farbe krvi."

 

Rok 1708

Písal sa 5.júl 1708, keď prepošt kanonik Juraj Mártonfi za prítomnosti veriacich dokončieval žalmy s kňazmi a kanonikmi. Práve vtedy začal obraz Panny Márie, ktorý bol vtedy umiestnený v Kaplnke sv. Kríža slziť. Mnohí videli toto slzenie a neskôr aj prísažne potvrdili. Viacerí Trnavčania sa ponáhľali do chrámu a prosili nebeskú Matku o pomoc a ochranu.

V ďalšom mesiaci - 10.augusta v tom istom roku - v popoludňajších hodinách sa na obraze Panny Márie slzenie zopakovalo. Stalo sa to, keď prepošt Mártonfi končil vešpery za prítomnosti asi 25 veriacich. Prítomní sledovali mariánsky obraz, na ktorom z oboch očí Panny Márie vytieklo po jednej kvapke slzy.

Na druhý deň - 11.augusta 1708 - bola nielen Kaplnka sv. Kríža, ale aj celý kostol preplnený obyvateľmi mesta. V kaplnke pred oltárom kľačal prepošt Mártonfi, kňazi a veriaci. Vo chvíli, keď zaznel organ a z úst veriacich sa ozvali prvé slová mariánskej piesne, slzenie obrazu sa zopakovalo. Na viečku pravého oka sa vo svetle sviečok jagala kvapka potu, ktorej sa sám Mártonfi zo zbožnej horlivosti a na zavrátenie každej pochybnosti dotkol svojim prstom.

Prepošt Mártonfi zhrnul všetky tieto udalosti a písomne ich poslal na posúdenie ostrihomskému arcibiskupovi a kardinálovi Kristiánovi Augustovi. Ten ustanovil komisiu 14 vzdelaných mužov, ktorá mala vykonať prísne vyšetrovanie. Spolu pod prísahou vypovedalo 32 očitých svedkov. Ostrihomský arcibiskup na základe skúmania výsledkov komisie potvrdil obraz za zázračný a schválil jeho verejnú úctu dňa 19.decembra 1708.

 

Rok 1710

Po mnohých vojenských ťaženiach v polovici júna 1710 zomrela v Trnave prvá obeť moru. Ten sa rozšíril natoľko, že si s ním občania nevedeli rady. Mestská rada hľadala tie najrozličnejšie spôsoby ochrany ľudí. ale žiadne z opatrení nepomáhalo.

V týchto ťažkých časoch mestská rada mesta Trnava s plnou zodpovednosťou sa rozhodla obrátiť k Orodovnici, ktorá nikdy neopustila toho, kto sa k nej utiekal. Mestský magistrát 20.novembra 1710 spísal zápisnicu, v ktorej prosil o milosrdenstvo od Pána Boha a obrátil sa k Panne Márii.

Na druhý deň, po smutnom, no predsa slávnostnom zasadnutí Magistrátu mesta Trnava sa všetci zdraví obyvatelia mesta ponáhľali do kostola sv. Mikuláša. Boli medzi nimi kňazi, rehoľníci, študenti i ďalší občania. Procesia išla z kostola na námestie, kde obišla súsošie Najsvätejšej Trojice a vrátila sa späť do chrámu.

A Trnavská Panna Mária? Milo hľadela na postihnuté mesto, ktoré sa odovzdalo do Božej vôle a opäť zázračne pomohla. Keď sa procesia vrátila do chrámu a z úst i sŕdc veriacich zaznelo mohutné Te deum laudamus (Teba Bože chválime), mor prestal. Áno, nebolo viac zomierajúcich na mor a radosť obyvateľov mesta len ťažko opísať.

Do dnešných dní plníme slávnostný prísľub mesta a každoročne svätíme 21.november ako svoj ďakovný, mestský sviatok. A taktiež od tých čias sa každú sobotu o 10:00 slúži svätá omša v kaplnke milostivého obrazu.

 

Rok 1739

Veriaci z Dómu sv. Mikuláša chceli, aby milostivý obraz mal dôstojné umiestnenie v chráme. Ich túžbu splnil ostrihomský arcibiskup Imrich Esterházi, ktorý bol veľký mariánsky ctiteľ a rozhodol sa Panne Márii Trnavskej postaviť kaplnku. Základný kameň bol posvätený 3. júna 1739 a stavba bola dokončená v septembri 1741. Kaplnka pristavená k severnej bočnej lodi je baroková. Po jej oboch stranách sú zaoblené okná a pri nich skrinky s votívnymi darmi. Nad svätostánkom, medzi dvomi okrídlenými anjelmi je umiestnený postriebrený rám s milostivým obrazom.

 

Rok 1944